Kategória H
H – Koncert Integrácia 2015
Chceš sa stať účinkujúcim na koncerte Integrácia 2015?
Napíš nám spoločný príbeh o súťaži Recykluj a vyhraj (zdravý životný štýl a ochrana životného prostredia) a projekte Integrácia (vzájomná pomoc a spolupatričnosť medzi deťmi bez rozdielu).
Svoje práce posielaj na recyklujavyhraj@milkagro.sk, alebo na adresu MILK-AGRO spol. s r.o., Čapajevova 36, 080 46 Prešov pod označením „Recykluj a vyhraj - Integrácia“
Najkrajší príbeh prednesie víťaz na koncerte Integrácia 2015.
Súkromná stredná odborná škola, Kežmarok
Integrácia 2015
Náš svet je kockou slnečného svetla. Chráňme si ho, lebo kocka svetla sa môže meniť. A to by nik so zdravým rozumom nechcel. Musíme sa snažiť zo všetkých síl o zdravý životný štýl a predovšetkým o ochranu životného prostredia. Nemali by sme vytvárať generačnú priepasť na ceste za spoločným cieľom krásnej modrej planéty. Na známej adrese Milk-AGRO s.r.o. Prešov prevádzka Hollého 43, 08301 Sabinov sa vyrábajú perfektné mliečne produkty pre všetky vrstvy obyvateľstva, ktoré zlepšujú prirodzenú obranyschopnosť organizmu. Všetky mliečne výrobky sa vyrábajú z kvalitného mlieka a takou výrobnou technológiou, že Sabinov získal vyznamenanie. Naša škola – SSOŠ Kežmarok Biela voda sa zaujíma o súťaž „Recykluj a vyhraj“ nielen teoreticky ale aj prakticky. Učitelia spolu so žiakmi vytvárajú svojim zbieraním obalov zdravé životné prostredie pre všetkých ľudí milujúcich prírodu a kvalitné životné prostredie.
Veronika Horváthová, 3.Ma, Súkromná stredná odborná škola, Biela voda 2, 06001 Kežmarok
ZŠ Mukačevská Prešov
Príbeh
Som malý rómsky chlapec z dediny Jarovnice. Žijem v chatrči. Moji rodičia sa podieľajú na aktivačných prácach. Poberáme aj dávky v hmotnej núdzi, ale nestačí nám to. Ja chodím do školy, ale niekedy aj poza školu, pretože moja rodina nemá dostatok peňazí na to, aby mi zaplatili všetky školské pomôcky . Otec vravieva:,, Kto by dal poriadnu prácu Cigánovi!“ V škole sa mi posmievajú, pretože nemám všetky potrebné školské pomôcky, ktoré sú pre iných samozrejmosťou. Chcem byť lekárom, ale bez poriadneho vzdelania to nejde. Môj sen stať sa lekárom sa pomaly rozplýva. Bez peňazí a vzdelania sa nedostanem nikam. Integrácia je moja jediná nádej.
Jakub Holman, ZŠ Mukačevská Prešov, V.B
ZŠ Mukačevská Prešov
Integrácia pomáha
Integrácia je kultúrne podujatie, ktorého sa zúčastnia úspešní súťažiaci v súťaži Recykluj a vyhraj. Cieľom súťaže je vyzbierať obaly výrobkov Sabi a získať podporu pre ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi. Preto sa každoročne v spolupráci so Sabi organizuje koncert Integrácia. Sabi vyrába aj jogurty, tzv. Integráčiky. Keď kúpite Integráčik, pomôžete týmto ľuďom. Oni túto pomoc naozaj potrebujú. Takto sa v súťaži zberom snažia mnohí pomôcť tým, ktorí sú v núdzi. Pomôžte aj vy a môžete si povedať: ,,Urobil som dobrý skutok.“ Na koncert Integrácia chodia vystupovať naozajstné hviezdy, ako sú Celeste Buckingham, Mike Spirit, Ego a žijeme len raz a mnohé ďalšie. Títo umelci sa tiež snažia pomôcť ľuďom v núdzi. Aj vy sa môžete stať jedným z nich tak, že prídete na koncert Integrácia. Tešíme sa na Vás!!!
Jakub Holman, ZŠ Mukačevská Prešov, V.B
ZŠ s MŠ Lipovce
Recykluj a vyhraj
Recyklácia je slovo často omieľané v médiách, ale jeho významu nerozumejú mnohí ľudia. Alebo sa len tak tvária? Pritom je to pre nás veľmi dôležité, aby sme našu planétu Zem nezaplavovali odpadom a neničili tak našu krásnu prírodu. Každý z nás by si mal uvedomiť, čo je pre náš život dôležité, a tak sa aj správať. Tým, že recyklujeme, chránime, alebo sa aspoň snažíme chrániť našu planétu Zem pred hromadením nepotrebných vecí na skládkach, ktoré v prírode zaberajú miesto stromom, kvetom a iným živým organizmom, ktoré našu prírodu krášlia. To sa o odpade povedať nedá. Pritom mnoho odpadu by sa mohlo využiť aj inak, a to práve správnou recykláciou. Už v školách sa deti učia recyklovať zberom rôznych odpadov ako papier, tetrapaky či hliník, ktoré sa po odbornej recyklácii môžu znova použiť. Poznáme rôzne súťaže, ktoré motivujú školy a tie svojich žiakov k zberu týchto surovín rôznymi zaujímavými cenami. Jednou z nich je aj súťaž Ži zdravo, kde deti prinášajú do školy tetrapaky a viečka z jogurtov SABI. Tým, že ich zberom môžu získať hodnotné ceny sú deti motivované k zberu. Žiaci túto motiváciu prenášajú aj na svojich rodičov a blízkych, čím ich zároveň vychovávajú k správnym spôsobom zaobchádzania s odpadom. V rámci tejto súťaže deti do školy prinášajú aj staré, ale nezničené hračky, ktoré sú zbierané pre deti v detských domovoch, ktoré nemali toľko šťastia, aby mohli vyrastať v milujúcej rodine. Tým sa u nich buduje zmysel pre pomoc ľuďom v núdzi. Tento projekt spája deti z rôznych kútov Slovenska, aj mimo neho práve známym koncertom s názvom Integrácia, na ktorom sa zúčastňujú tisíce detí. Jeho mottom by mohol byť slogan: Kto recykluje, je správny človek. Veď chráňme svoju prírodu! Spojme všetci svoje sily a majme dobrú náladu. Stretneme sa na koncerte, podporíme dobrú vec. Ako zjednotená sila ľudu zakričíme nakoniec: „Integrácia je dobrá vec.“ Tento koncert známych umelcov je práve odmenou pre tých, ktorí svojím zberom produktov firmy SABI prispievajú k recyklácii odpadov. Tiež zber papiera je dôležitý pre záchranu našich stromov, ktoré potrebujú dlhú dobu na to, aby narástli do plnej krásy, a tak sa stali domovom mnohých zvierat a mikroorganizmov. Stromy sa tiež podieľajú na výrobe kyslíka, bez ktorého by sme nemohli žiť, a preto právom môžeme povedať, že sú pre nás životne dôležité a mali by sme ich mať v úcte a nie ich len bez rozmýšľania výrubom ničiť pre našu lenivosť. V každej domácnosti by sa mali triediť aj iné odpady ako sklo, plasty, hliník a biologický odpad, ktoré po recyklácii môžeme využívať znovu. Aj staré oblečenie nemusíme hneď vyhadzovať, ale radšej ho môžeme darovať ľuďom, ktorí to potrebujú a nemôžu si to dovoliť. Nemôžeme zabudnúť ani na nebezpečný odpad, ktorý po vyhodení môže ohroziť život nielen ľudí, ale aj rastlín a zvierat. Myslím si, že recyklovať je dôležitá vec pre nás všetkých bez rozdielu a hlavne v záujme o zachovanie života na našej krásnej planéte, čo by nás malo všetkých spájať. Súčasťou nášho životného štýlu je aj zdravá strava. Na prvom mieste sú mliečne výrobky. Nám najviac zachutili produkty Sabi. Obsahujú veľa vitamínov, ktoré sú dôležité pre vývin človeka. Sú to napríklad jogurty, Sabi mlieka a smotany. Zamilovali sme si ich nielen my, ale aj naši rodičia a predovšetkým malé deti. Postupom času sme začali zbierať obaly zo Sabi výrobkov, ktorých nám pribúdalo. Do tejto súťaže sa zapojili aj učitelia našej školy. Každý sa snažil zapojiť čím najväčším počtom obalov. Máme však aj spolužiakov, ktorí majú obmedzený prístup k týmto výrobkom, tak sme sa rozhodli, že im pomôžeme. Aby sa mohli zapojiť do súťaže, každý zo školy sa zložil niekoľkými kusmi obalov, aj malou finančnou sumou. Práve tieto deti, ktorým sme sa snažili pomôcť, vymysleli skvelý nápad, ako využiť nazbierané obaly. Jeden z učiteľov zhotovil konštrukciu obrovskej Tatry. Najprv sa to podobalo na veľkú kopu kartónov, ale neskôr to celé začalo s pomocou žiakov naberať svoj tvar. Spoločne sa nám podarilo vyrobiť Tatru, ktorá bola absolútne super. S recykláciou je spojený projekt „Integrácia“, ktorý zahŕňa recykláciu, Sabi výrobky, zdravotný štýl a pomoc chorým deťom. Aby sme to lepšie objasnili, existuje tzv. „reťazec“, ktorý prebieha tak, že deti konzumujú mliečne výrobky, potom recyklujú tégliky, tetrapaky a viečka. Zároveň to pomáha aj správnej výžive. Bonusom toho všetkého je, že pomáhame nielen sebe, ale aj chorým deťom, ktoré majú mať právo zažívať to, čo aj zdravé deti. Týmto by sme Vám chceli povedať, že „Slnko svieti pre všetky deti rovnako“, a že je veľmi dôležité recyklovať, zdravo sa stravovať, pomáhať a robiť radosť tým, ktorí to potrebujú.
kolektív 9.A triedy ZŠ s MŠ Lipovce
Stredná odborná škola sv. Cyrila a Metoda
(Ne)polepšiteľný vlk
Kde bolo, tam bolo, bola jedna hôrka, v tej hôrke lúčka, na lúčke ďaleko od dediny stál domček a v tom domčeku prebývala koza a jej sedem malých kozliatok. Všetky boli rovnaké okrem jedného- najmladšieho. Taktiež ako ostatné bolo celé biele, len pod okom malo čiernu škvrnu. Všetky kozliatka sa mu za to posmievali. Bolo síce maličké, ale zato najmúdrejšie zo všetkých. Keď mama -koza, tak ako každý deň, odchádzala do obchodu, hovorí kozliatkam : „Deti moje, kým sa vrátim, poupratujte dvor, no nezabudnite, nikoho do dvora nepúšťajte! A už vôbec sa nebavte s vlkom! Prehováral by vás na kadečo.“ A odišla do dediny na nákup. Kozliatka mamičke prisľúbili, že poupratujú a do dvora nikoho nevpustia. Neďaleko lúky totiž býval zlý vlk, ktorý bol hrozne neporiadny, všade okolo chalupy mal veľké kopy odpadkov, porozhadzované fľaše, na zemi samé obaly a papiere. Neuvedomoval si, že tým škodí nielen samému sebe, ale aj ostatným. Nevedel, že dôsledkom toho, že žije nezdravo ho bolia zuby, býva mu zle z toho neporiadku a kvôli tomu býva často chorý. Veď aj on musel cítiť ten nepríjemný zápach, ktorý sa šíril okolo jeho chalupy! V ten istý čas, keď koza odišla do obchodu, vlk sa vybral poprechádzať. Prešiel celý les a keď už bol na začiatku lúky, pomyslel si : „Navštívim kozu a jej kozliatka.“ Keď nakukol do dvora, počul hlasný spev, radostný smiech a videl, že kozliatka upratujú. A nie hocijako- triedili fľaše do jedného vreca, papiere do druhého, sklo do tretieho vreca. Vlk si div oči nevyočil a začal sa vyzvedať, čo to vlastne robia. Najmladšie hovorí: „ Mama nám zakázala baviť sa s vlkom!“ Staršie kozliatko odvetilo : „Veď je iba zvedavý“, a začali mu vysvetľovať, čo robia. „Triedime odpad, mama nás to tak naučila, chránime tým seba, svoje zdravie, ale aj prírodu.“ Vlk sa len zasmial, mávol rukou a odvetil: „Ja odpad netriedim, ani do koša nehádžem a pozrite sa na mňa- som zdravý a silný.“ „Aj my sme silné“- odpovedalo kozliatko -„jeme jogurty, tvaroh, ovocie a zeleninu, každý deň pijeme zdravé mliečko“. A vlk len krútil hlavou, smial sa a začal ich presviedčať: „ Poďte so mnou, ja vám ukážem, ako žijem ja, aké dobroty jem a ani odpad mi nijako nevadí. Načo je to všetko dobré?“ Najprv boli kozliatka nerozhodné, báli sa odísť s vlkom, ale vlk ich stále presviedčal, až kým sa nerozhodli, že sa pôjdu pozrieť, kde vlastne vlk býva. Najmladšie bolo proti, stále dookola hovorilo: „Mama povedala, že nemáme ísť nikam, a nemáme sa baviť s vlkom, lebo je zlý.“ Ale staršie kozliatka ho nemienili počúvnuť, keďže bolo najmladšie a „fľakaté“, takže iné ako ostatní, vôbec ho nebrali vážne a odišli spoločne s vlkom. Najmladšie kozliatko zostalo doma a nechcelo odísť, pretože to sľúbili mame. S vlkom bola zábava. Rozdal im cukríky, keksíky, čokolády, toľko sladkostí im starostlivá mama nikdy nedopriala. Na otázku, kam majú vyhodiť obaly, vlk odpovedal: „Na zem, veď komu by to vadilo, mne určite nie!“ Kozliatka ho počúvli a takisto ako on odhodili odpadky na zem. Čím viac sa približovali k chatrči, tým viac bolo cítiť prenikavý, odporný zápach, ktorý sa šíril z obrovského smetiska odpadu, ktorý si vlk za celé roky nakopil pri svojej chatrči. Po toľkých sladkostiach ich už začínali bolieť zúbky, brucho a z toho zápachu aj hlava. Vošli do chatrče, aby si mohli oddýchnuť, napiť sa, no voda bola špinavá, keďže vlk nahádzal odpadky aj do neďalekého potôčika. Medzitým sa mama koza vrátila domov a nenašla tam nikoho, iba najmladšie kozliatko. Začala sa vyzvedať, kam sa vybrali všetky kozliatka? Najmenšie kozliatko bolo hrozne bojazlivé a začalo sa zajakávať: „Ja-ja-ja som im hovorilo, že-že nech s ním neodchádzajú. No-no oni ma nepočúvli a odišli.“ Mama sa znova pýta: „S kým odišli moje kozliatka?“ „ S-s-s vlkom, on ich dlho prehováral, až s ním nakoniec odišli“. Mama koza bola celá vydesená, no zachovala si rozvahu a spolu sa vybrali pohľadať kozliatka. Keď už mama začala cítiť nepríjemný zápach, vedela, že sa blížia k vlkovej chalúpke. „Vidíš, zlý vlk netriedi odpad ako som vás to ja naučila, hádže ho len na zem, všetko sa rozkladá a tie výpary spôsobujú, že nám je z toho zle.“ Keď došli ku chatrči, ostali zhrození z toho, ako to tam vyzerá. Koza vošla do vnútra, vytiahla von kozliatka i vlka a spoločne sa vybrali naspäť domov. Mama všetkým rozdala jogurty, dala sa im napiť čerstvého mliečka, aby boli znova všetci pri sile. Keď tak urobila, vlk sa jej poďakoval a chcel odísť. „Dnes ostaň tu, zajtra pôjdeme spoločne s tebou a pomôžeme ti upratať, naučíme ťa triediť odpad a jesť zdravo, aby ti už nebolo nikdy takto zle“ poučovala ho mama-koza. „Už ste sa poučili, že máte poslúchať mamu? Berte si vzor z najmladšieho kozliatka, ktoré ma počúvlo, ba dokonca vás i prehováralo, aby ste ostali doma“- karhala mamka svoje neposlušné deti. Napokon aj zlý vlk prisľúbil, že sa polepší, bude žiť zdravšie, starať sa nielen o seba, svoje pohodlie, ale aj o prírodu okolo seba, ktorá sa mu za to iste odvďačí. Zazvonil zvonec a našej krátkej (a hlavne poučnej) rozprávočky je koniec.
Miroslav Fogoš, 3. ročník, Stredná odborná škola sv. Cyrila a Metoda
ZŠ Ľubotice
Začarovaný les
Jožko a Ferko boli od malička nerozluční kamaráti. Mali rovnaké záujmy, ba dokonca chodili aj do rovnakej triedy. Jožko sa rád učil, učenie mu proste šlo a o tom svedčili aj jeho dobré známky. Problémy mu robila telesná, a preto nepatril do partie chlapcov – športovcov. S Ferkom to však bolo horšie. Učil sa nerád, mal problémy s čítaním, s matematikou, hovorilo sa, že je iný, že je integrovaný. Keď odpovedal, bolo veselo. Ale v triede ho mal každý rád. Rád pracoval -či už pribíjal triednej klince do steny, či skladal vianočný stromček, či pobehoval s fúrikom a hrabal opadané lístie. Ich najväčšou záľubou bola príroda a zvieratá. Často chodievali do lesa za dedinou. Poznali tam vari každý strom a predsa. V jedno júnové sobotné popoludnie sa chlapci vybrali do lesa. Zobrali so sebou ako obvykle aj Jožkovho psíka Dunča. Ako tak kráčali k lesu Dunčík pobehoval sem a tam. V tom Ferko hovorí: „Jožko, celú cestu mám pocit, akoby nás niekto sledoval.“ „Ale nenamýšľaj si Ferko, to sa ti len zdá,“ upokojoval ho Jožko. Išli ďalej, ale už aj Jožko sa stále obzeral a bol nepokojný. Dokonca aj Dunčo sa správal divne. Došli až k mostíku nad potôčikom. Keď prechádzali cez most, začalo čosi škrípať a pískať. To sa už chlapci preľakli. Rýchlo prebehli cez most k neďalekej studničke. „Tu sa osviežime, oddýchneme si a pôjdeme ďalej,“ zhodli sa chlapci. Jožko sa zohol, že sa občerství v studničke a v tom zbadal pri studničke zrkadlo a prútik. Keď ho chcel zdvihnúť ozval sa neznámy hlas: „ Vy chlapci, môžete tomuto začarovanému lesu pomôcť .“ Obaja sa obzreli. Za nimi stála zhrbená starenka. Starká pokračovala: „Ľudská zloba spôsobila, že je tento les začarovaný a v tomto čarovnom zrkadle uvidíte všetko, čo do lesa nepatrí, čo lesu ubližuje. A tento prútik vám môže pomôcť.“ „ A ako môžeme pomôcť tomuto lesu my?“ pýtajú sa chlapci. „Iba dobré a láskavé srdce môže prekonať kliatbu lesa,“ odvetila starenka. „O tomto začarovaní nesmiete nikomu povedať, je to naše tajomstvo,“ dodala a zmizla. Chlapci mlčky pozerali na seba a nevedeli čo ďalej. Ticho prerušil až Dunčov štekot, ktorý ich volal do húštiny. V húštine ležala zranená srnka. „Ako jej pomôžeme?“ rozmýšľal nahlas Ferko. Jožko odvetil: „Musíme ju zobrať domov, tu by zahynula.“ No srnka bola ťažká, nevedeli si poradiť. „Vyskúšajme čarovný prútik,“ napadlo Jožkovi. Len čo švihli prútikom, srnka bola zrazu ľahučká ako pierko a odniesli ju domov k Ferkovi. K srnke privolali zverolekára a ten ich poprosil, aby si ju nechali doma, kým sa zotaví. V čarovnom zrkadle stále chlapci pozorovali, čo sa deje v lese, aký je tam neporiadok, zničené stromy, rozhádzané odpadky. Snažili sa les oslobodiť, no videli, že sami to nezvládnu a nezvládnu to ani s čarovným prútikom. Požiadali kamarátov, známych aj pani učiteľku, aby im pomohli ozdraviť les. Pravdaže o začarovaní a starenke nepovedali nikomu. Pani učiteľke sa ich nápad zapáčil. Niektorí spolužiaci spočiatku neboli nadšení, ale keď videli prvé výsledky, zapáčilo sa im to. A tak pracovali, triedili, do jedného vreca šiel papier, do druhého plastové fľaše i kelímky a tretí bol na zvyšok. Asi po polroku tvrdej práce, sa les ligotal zeleňou a všetci sa tešili. Keď boli Jožko s Ferkom sami v lese, znovu sa im zjavila starenka. Tá ich pochválila za statočnosť, usilovnosť a oznámila im, že kliatba, ktorá bola uvalená na les, pominula a s ňou aj čaro prútika a zrkadla. A to všetko sa stalo vďaka ich dobrému srdcu, vďaka ich peknému priateľstvu, vďaka spolupráci všetkých ich spolužiakov. Chlapci sa aj naďalej potom starali o les, ktorý už nebol začarovaný ale čarovný.
Aneta Gecíková, 6. ročník, ZŠ Ľubotice